Vážení čitatelia, keď som písal ten článok, vedel som, že pichám do osieho hniezda, no obával som sa, že si ho vlastne nik nenájde, pokiaľ sa tak stane, očakával som hlavne kritické ohlasy. Som prekvapený, že ho za pár hodín videlo pár stovák čitateľov a do diskusie sa zapojili desiatky z nich. Viacerí ma zotreli, hlavne pre neznalosť problematiky. Tých rád uvediem na pravú mieru.
Veľmi dobre viem, o čom som písal. V školstve pôsobím od roku 1981, teda viac ako 30 rokov, sám som vyštudoval dve vysoké školy,(techniku a pedagogiku), teraz robím tretiu. Z platu učiteľa som vychoval svoje deti a momentálne žijem z dôchodku. No pracoval som aj vo výrobe, obchode a službách, tak viem porovnať. Moje výpočty sú zaručene správne, hoci platia iba na jeden mesiac (február), iné sú trochu horšie, ale kompenzujú to dva mesiace prázdnin. Počas pedagogickej praxe ma lanárili na návrat do výroby, ale hlavne z finančných dôvodov som to odmietol. Lebo hodinová mzda na škole bola vždy vyššia ako ponúkaný plat. To ešte treba spomenúť výhody, ako pevná pracovná doba, práca v suchu, časté prestávky, či poznanie, že každý rok sa učí to isté a viem, kde sa môžem zlepšiť. Sú aj nevýhody, iste tam je úradovanie a „papierovanie“, no kto dnes vypisuje už vysvedčenie ručne, ako sme to robili my? Pôsobil som na strednej odbornej škole technického zamerania a ročne som opravoval čosi medzi 1500 až 2500 zadaní, prác a písomiek. (podľa úväzku), nik na škole toho nemal toľko čo ja. No napriek tomu som tu zostal až do penzie.
Naozaj viem posúdiť, či volanie po zvýšení je primerané. Opakujem, každý by chcel viac peňazí, ale v pomere k odpracovaným hodinám sme boli vždy dobre zaplatení. V našom školstve sú problémy, napíšem o tom samostatnú úvahu, sú známe aj riešenia, ktoré žiadna vláda nechce vidieť, lebo (zjavne) nemá záujem na vzdelaných ľuďoch (blbým sa lepšie vládne), dokonca sú aj peniaze, len ich treba nájsť.