Už sme sa zhodli na tom, že peňazí má tento štát dosť, len sa zle rozdeľujú. Peniaze miznú v rôznych čiernych dierach.OZ pracovníkov školstva stále nie je spokojný, hoci dostali sľúbených 24 percent na štyri roky…
No riešiť by sa to dalo možno aj hneď. Ako? Stačí uplatniť dva zo známych ekonomických zákonov. Všeobecne uznávaný reformný ekonóm, minister financií a bývalý prezident p. V. Klaus už dávno tvrdil, že trh všetko vyrieši. A povolil konku-renciu súkromného sektora ako protiváhu štátnym organizáciám. Proti tomu sa nedá nič namietať, ale ako to skončilo v reálnom živote? Naše školstvo bolo v minulosti nastavené na počet nových žiakov do prvých ročníkov v 90 000 počte, dnes ich je niečo okolo 42 tisíc. Na pôvodný počet boli vytvorené tak materiálne, priestorové aj finančné podmienky. No časom počet žiakov neustále klesá, no napriek tomu počet škôl stále stúpa, k štátnym pribudli najmä súkromné i cirkevné. Čo však viedlo k znižovaniu počtu žiakov v triedach. Z hľadiska pedagogického vynikajúca správa, no ekonomika sa dostáva do katastrofy, príspevky štátu na chod mnohých škôl nestačia. Z toho vyplýva nevyhnutná redukcia škôl. Ale ako ju bezbolestne urobiť?
Ako druhé uvediem staré dobré krčmové pravidlo „Kto rozkazuje nech platí!“ To sa môže aj otočiť na to, že kto platí, nech rozkazuje. Teda, ak štát poskytuje peniaze na chod organizácie, má jednoznačne právo na to, aby sa tam robilo, to štát požaduje. Teda škola sa bude riadiť štátnym vzdelávacím programom, podriadi sa štátnej školskej inšpekcii, úroveň bude kontrolovať štátna maturita a štátna skúška. No týka sa to aj iných subjektov aj v zdravotníctve. čo z toho vplýva, pokiaľ chce súkromník podnikať v tejto oblasti, nech tak robí, poskytne kvalitnejšie služby, náplň vzdelania či modernejšie učebné metódy. Ale bez podpory štátu. Nech lepší a kvalitnejší prežije, povedal p. Klaus. Mne sa zdá cestné, keď si nieto povie, dajte mi peniaze, ale nestarajte sa o to, čo s nimi urobím. Žiaľ na Slovensku to je bežná prax, to to vo viacerých odvetviach.
Záver? Zo štátneho rozpočtu nech sú dotované štátne školy a tie súkromné školy, ktoré sa zaviažu dodržiavať štandardy, podriadia sa inšpekcii, a ktorá bude pôsobiť v miestach, kde je to pre štát nevyhovujúce a vedomosti ich absolventov preverí nezávislá skúšobná komisia. Je predsa úplne nelogické, aby žiaci jednotlivých škôl mali inú úroveň vedomostí a zručností, čo znemožňuje napríklad prestup žiakov zo školy na školu. Pokiaľ podnikateľ s tým nesúhlasí, nech zabudne na dotáciu z rozpočtu, nech si nájde iné zdroje, granty či povyberá to na školnom. A štátne školstvo by malo prostriedkov dosť.
Toto môže platiť aj v zdravotníctve, to , čo teraz poviem, je aj proti mne, ale štát by mal všetkých poistencov, na ktorých platí príspevky, preregistrovať do VZP, bez ohľadu, či sa im to páči alebo nie. Oni si poistné neplatia, tak nemajú právo rozhodovať o tom, kde budú registrovaní. Pokiaľ sa in to nepáči, nech sa pripoistia v súkromnej poisťovni. Súkromné poisťovne majú zmysel iba vtedy, ak majú vlastnú sieť lekárov, lekární, ambulancií a nemocníc, iba pre ich poistencov.