To naozaj tu nik neberie vážne hroziacu situácia imigrantskej krízy? Budeme sa bez slova prizerať, ako sa na naše územia tlačia ľudia, ktorí nie sú ochotní akceptovať naše zvyky, tradície a spôsob života? Nebudeme sa brániť invázii pre nás cudzieho náboženstva? Uvedomte si, že sme to už raz zažili.
Prvá moslimská vojna začal po bitke pri Moháči a trvalo tristo rokov, kým sme invázne vojská z Európy dostali, no na niektorých územiach sa to úplne nepodarilo. Chceme tú históriu opakovať?
Či sa nám to páči alebo nie, druhá vojna už začala. Rozpadom koloniálnych veľmocí po druhej svetovej vojne. Francúzsko po vzniku samostatných štátov Alžír, Tunis či Maroko, dalo svojim obyvateľom, ktorí prejavili lojálnosť k vláde v Paríži možnosť pricestovať na územie štátu, čo využili tisícky aj mohamedánskych obyvateľov zo severu Afriky, ktorá sa necítili bezpečne v domovských krajinách, lebo patrili k vrstvám, ktoré boli národnými hnutiami zvrhnuté. Druhá vlna prisťahovalectva sa spustila v NSR, kde v rámci posilnenia pracovného trhu, prišlo do krajiny pár miliónov tzv. gastarbeitrov z Turecka.
Aké problémy s nimi v tých krajinách majú, sa dozvedáme okrajovo a viem iba o špičkách ľadovca. Ale sú, vidíme to pri záberoch z nepokojov, kde v bitkách a pouličných šarvátkach sú zapojení hlavne čierni prisťahovalci.
Zaujímavá je tiež história a príčiny dnešnej imigračnej vlny. Prichádzajú k nám občania hlavne z Iraku, Afganistanu, Sýrie, Turecka, Sudánu, severoafrických krajín. Len tak mimochodom, nie sú tieto štáty štátmi moslimskými? Kto tam vedie vojnu? Jedna vetva toho istého náboženstva proti druhej, ktorá je podľa tej prvej menej zanietená a nefundamentálna. Prečo uprchlíci nehľadajú pomoc v krajinách rovnakého vyznania, ktoré sú ekonomicky silné a prosperujú? Prečo neutekajú so Saudskej Arábie? Odpoveď by sme mohli nájsť v Trestnom zákonníku, ak by sme zistili, aký trest tam čaká osobu, ktorá by ilegálne prekročila ich hranice. No a dostať sa tam legálne je takmer nemožné, lebo k povoleniu na pobyt potrebuje každý svojho mentora, ktorý ho zamestná a nesie za jeho konanie zodpovednosť. Tak je to aj v Ománe, SAE či iných arabských krajinách, kde stále pevne vládnu ich dlhoroční predstavitelia?
Prečo utekajú práve z týchto krajín dnes, čo sa zmenilo, nebola tam v dávnejšej či bližšej minulosti pohoda a bezpečie? No stabilné vlády boli odstránené. Padol Hussein, Kadáfí, Páhlaví, či iní. Zánikom silnej vlády bolo umožnené, aby znova vypukla vojna o moc. Už len dve krajiny majú pevnú vládu, Turecko a Saudská Arábia, no tvrdiť, že sú to priam vzory demokracie sa asi nedá. No a prezident Erdogan sa Európe dokonca vyhráža (niekto by povedal, že vydiera), že ak sa mu nevyhovie a krajinu neprijmeme do EU, otvorí hranice všetkým utečencom. Čo by sa vstupom so spoločenstva tak či tak stalo.
Budúca hlava OSN Gutiérez vyhlásil, aby sme sa zmenám nebránili, vraj islamizácia Európy je nevyhnutná a potrebná? Chceme to naozaj zažiť? Aj iní sa dovolávajú po pomoci, hľadajú riešenie na problémy, ktoré si spôsobili svojim unáhlením správaním. Nanucujú krajinám, aby prebrali zodpovednosť a uprchlíkov. Dekriminalizujú ich konanie. Nie je náhodou prekročenie hranice bez platných dokladov trestným činom vo väčšine európskych krajín? Odvolávajú sa na demokraciu a solidaritu.
Čo je to demokracia. Mám tri body, ktoré ju definujú.
1. Všetci ľudia sú si rovní bez ohľadu na ich….. a farbu pleti (potiaľ to všetci poznáme, ale ono to pokračuje) majú rovnaké práva a aj rovnaké povinnosti. Státisíce uprchlíkov porušili zákon ilegálnym prekročením hraníc a teraz žiadajú, aby mohli uplatňovať svoj spôsob život, svoje zvyky a právne názory.
Uráža ich symbol kríža, ktorý vo francúzskych školách museli odstrániť z tried. Požadujú, aby si mohli postaviť mešity. Dá sa im vyhovieť, ak v ich školách nebudú obrazy proroka Mohameda, dovoľme im postaviť rovnaký počet mešít, koľko oni dovolia kresťanských kostolov, nech ich ženy nosia šatky, ak naše ženy u nich môžu chodiť s holými ramenami. Dobre vieme, ako by to dopadlo. To je predsa nemysliteľné! Ale v Európe im vyhovieme? V USA platí pre emigrantov tzv. Zákon suchej nohy, utečenci prichádzajúci do krajiny po mori, môžu požiadať o azyl, aby ak sa dostanú na pevninu. Ak ich na mori chytí pobrežná stráž, sú deportovaní do krajiny, odkiaľ prišli. Na mexických hraniciach už stojí plot, ten budúci prezident Trump chce iba dokončiť, preto sa podkopávajú a utekajú do vnútrozemia, lebo pri dochytení sú šupom vrátení späť. Prečo je potom problém, aby sme člny vracali aj my?
2. Môžeš uplatňovať svoje práva dovtedy, pokým konaním neobmedzíš práva niekoho iného. To je hádam škoda komentovať, tu sa imigranti riadia starým heslom, čo je tvoje, je aj moje a čo je moje do toho ťa nič. My sme sem síce prišli bez súhlasu väčšiny, ale rešpektujte nás a nestarajte sa o to, čo robíme, aj keď to robíme vám.
3. Nesúhlasím s tvojim názorom, ale umožním ti ho verejne prezentovať. Ako to porušiť? Vyhlásime každého, kto sa opováži vyjadriť iný názor na problematiku ako uznávaný (teda ich), za oportunistu, extrémistu, nacionalistu, xenofóbistu a čo ja viem ešte za koho. Obmedzíme ho na slobode prejavu, bez ohľadu, či ide o jednotlivca alebo za hlavu štátu. Poštvime proti nemu verejnú mienku, či policajtov.
A čo robia naši mienkotvorní občania, politici, športovci, speváci, herci? Okrem rečí o spolupatričnosti a solidarite zapúšťajú mohamedánske brady, televízie vysielajú propagačné a klamlivé turecké či tuniské seriály, ( Díla, Vymenené životy, Síla..) kde si ženy slobodne určujú svoju budúcnosť, vyberajú manželov a odporujú vôli rodiny. Ako to je v skutočnosti, môžeme vidieť na početných videách, ktoré zavesili títo „hrdinovia“ na sociálnych sieťach. Budujú sa pre nich obytné štvrte, aktivisti bojujú za uplatnenie ich práv, príklad nosenie šatiek moslimských žien v Čechách. Podporujú, aby menšina utláčala väčšinu. Nemám nič proti pomoci človeku v núdzi, ale nesmie miesto ponúknutého prsta uchmatnúť celú ruku. Potrebuješ pomoc, dáme ti ju, ale ty si ju cti, váž a prispôsob sa našim zvyklostiam, potom budeme spolu dobre vychádzať.