charlesfair

Vypočul som si úryvok zo správy o stave republiky, ktorú v parlamente predniesol náš pán prezident Kiska. Opäť ukázal svoju pravú tvár.

Jeho veta, že (vláda) sa snaží poukazovaním na migrantov odpútavať pozornosť od ostatných problémov, sa ma hlboko dotkla. Je pravda, že sú aj iné problémy, ako napríklad prezidentove nevyjasnené finančné záležitosti, školstvo, či zdravotníctvo, ale nič z toho nie je tak nebezpečné, že by mohlo ohroziť našu štátnosť ako emigranti. Hlavne tí utečenci z arabských a moslimských krajín, ktorí prichádzajú do Európy s úmyslom  ju meniť na svoj obraz.  Neklamme sa, že nie sú aj na našom území, ale našťastie je ich málo a nedokážu sa dobre organizovať. No treba si uvedomiť, že na kontinente sú ich státisíce, nik nevie, kto sú, ani čo chcú, úradom nie sú známe hádam ani ich mená. Ale problémy s ich pobytom sú stále markantnejšie. Naše médiá sa útokom zámerne vyhýbajú a informujú o nich iba okrajovo.

Situácia vo viacerých krajinách dokumentuje, že už pochopili chybu pri ich benevolentnom prijímaní. Razantne začína postupovať Taliansko, podporu nachádza aj vo Francúzsku, tiež p. Merkelová už nevolá, „príďte, čakáme vás!“. MY môžeme byť vďační vláde R. Fica, že im vstup na územie Slovenska nepovolila, Orbánovi za plot na hraniciach, či nášmu sociálnemu systému, ktorý cudzincom nevonia, inde dostávajú viac.

Je však hanbou jedného prezidenta, že túto nesmierne závažnú otázku zľahčuje, používa ju ako kartu v politickom boli, očividne do omylu uvádza občanov a voličov tejto republiky. Práve naopak od svojho tvrdenia, on vyvolávaním nespokojnosti odvádza pozornosť od životne dôležitého problému slobody a samostatnosti Slovenska. Občan SR ustojí rozkrádanie spoločného majetku, podvody na daniach, netrápia ho nepovolené demonštrácie na uliciach. Ale verím, že chápe, čo sa môže stať, keby sa u nás začali prejavovať moslimskí radikáli, začali obťažovať ľudí na uliciach, znásilňovať dievčatá, či zabíjať svojich odporcov, nech sú z ktoréhokoľvek tábora, okrem ich vlastného.

Našim jediným šťastím je fakt, že sa už nechystá opätovne kandidovať, no možno by ma zvážiť aj svoj predčasný odchod do priepasti zabudnutia.